S kresťanskou nádejou na vzkriesenie a s prosbou o modlitbu oznamujeme, že dňa 14. februára 2025, vo veku 38 rokov, po 19 rokoch rehoľného zasvätenia a 12 rokoch v kňazskej službe, zaopatrený sviatosťami a sprevádzaný modlitbami spolubratov, odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi P. Gregor Oskwarek, OSPPE.
Zádušná svätá omša bude v Bazilike minor Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne v piatok 21. februára 2025 o 14.00 h.
Po svätej omši bude telo nášho spolubrata prevezené do Poľska a uložené v pavlínskej hrobke v obci Czerwienne – Bachledówka.
CURRICULUM VITAE
P. Gregor Oskwarek, OSPPE
(* 4. 2. 1987 + 14. 2. 2025)
Gregor Oskwarek sa narodil 4. februára 1987 v Jablonke na Orave, v poľsko-slovenskom pohraničí, v rodine Eugena a Márie rod. Morzyniec. Celé detstvo strávil v rodnej obci s rodičmi a štyrmi staršími súrodencami, sestrami Jolantou a Grażynou a s bratmi Petrom a Tomášom.
Všetky sviatosti kresťanskej iniciácie – krst, sväté prijímanie aj birmovanie – prijal vo farskom kostole Premenenia Pána v rodnej Jablonke.
V rokoch 1994 – 2003 navštevoval najprv Základnú školu Adama Mickiewicza a následne Gymnázium v Jablonke. V roku 2003 prestúpil do Všeobecnovzdelávacieho lýcea v Lipnici Wielkiej, kde aj v roku 2006 zmaturoval. Počas školskej dochádzky začal vo farnosti slúžiť ako miništrant a lektor.
Hneď po maturite sa obrátil na generálneho priora P. Izidora Matuszewského so žiadosťou o prijatie ho do Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka. Vo svojej žiadosti napísal: „...chcel by som verne žiť v duchu pavlínskej charizmy ako sluha Márie v bielom habite.“
Kánonický noviciát začal 7. septembra 2006 v kláštore Leśniów neďaleko Čenstochovej. Po roku, dňa 8. septembra 2007 zložil svoje prvé časné rehoľné sľuby. V tom istom roku začal filozoficko-teologické štúdia v kňazskom seminári rádu pavlínov v Krakove na Skalke. Na štúdiách v Krakove bolo v tom čase aj niekoľko slovenských seminaristov a vtedy mladučký Gregor sa k nim prihovoril veľmi peknou slovenčinou. Nakoľko pochádzal z jazykovo aj kultúrne zmiešaného prostredia hornej Oravy, bolo mu Slovensko blízke. Svojím predstaveným už ako klerik hovoril o svojej túžbe pracovať v budúcnosti na Slovensku. Prakticky už od prvého ročníka trávil veľkonočné dni a letné prázdniny v našich slovenských komunitách. Aj čas štúdia využíval na zdokonaľovanie sa v slovenčine. Bratia si spomínajú, že popoludní prichádzal s vypísanými slovíčkami a frázami a pýtal sa, ako sa to povie po slovensky. Aj toto bol veľmi pekný znak toho, ako sa Gregor svedomito pripravoval na svoju budúcu službu, neponechávajúc nič na náhodu, dávajúc do toho 100 % svojich ľudských síl, čo mu napokon ostalo po celý jeho kňazský a rehoľný život.
Doživotné sľuby zložil 26. marca 2012 v Kaplnke milostivého obrazu Jasnohorskej Madony v Čenstochovej. V tom istom roku, dňa 8. mája v bazilike na krakovskej Skalke prijal vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou vtedajšieho krakovského pomocného biskupa Grzegorza Rysza diakonské svätenie.
O rok neskôr – 25. mája 2013 – v Bazilike minor Nanebovzatia Panny Márie v Čenstochovej, z rúk Mons. Václava Depo, čenstochovského arcibiskupa metropolitu, prijal posvätný rád presbyterátu.
Po kňazskej vysviacke sa mu splnila jeho túžba a ako prvé pôsobisko mu generálny prior, otec Izidor určil Trnavu na Slovensku. Bol ustanovený za farského vikára vo farnosti Tulipán, kde verne a horlivo plnil svoju kňazskú službu vo farnosti aj v pavlínskom kostole sv. Jozefa. Slúžil vo viacerých spoločenstvách, navštevoval chorých v domácnostiach aj vo Fakultnej nemocnici v Trnave, ktorá v tom čase ešte nemala ustanoveného svojho nemocničného kaplána. Do služby v nemocnici sa dobrovoľne prihlásil aj počas covidovej nákazy. V duchu pavlínskej charizmy, ktorá bratov pozýva, aby boli vždy vnímavý na znaky času, začal páter Gregor svoje pastoračné pôsobenie na sociálnych sieťach. Okrem podávania informácii využíval tento priestor aj na krátke videokomentáre k liturgii slova.
Po 10 rokoch služby v Trnave na Tulipáne mu slovenský viceprovinciál P. Rastislav Ivanecký určil ako druhé kňazské pôsobisko Šaštín. Svoju službu v našej národnej mariánskej svätyni začal 1. marca 2023. Po svojom príchode do Šaštína spomínal, ako mu od detstva bola vštepovaná úcta práve k Sedembolestnej Božej Matke, taká živá na Orave po oboch stranách hranice. Pokladal si za veľkú česť, že môže pôsobiť ako jej sluha práve v šaštínskej bazilike. Okrem bežných povinností farského vikára vo farnosti sa ochotne venoval aj pútnikom. Hoci v súkromí bol človekom skôr tichým a uzavretým, pri stretnutí s ľuďmi to nikdy nedal poznať. Prekračoval vlastné limity a nechal sa viesť Duchom Svätým. Vždycky sa o ľudí zaujímal, vedel sa pri každom pristaviť, každého vypočuť a poradiť. Vychýrené boli jeho prehliadky baziliky. Dokázal nimi osloviť nielen veriacich pútnikov, ale aj obyčajných turistov. Mal geniálnu pamäť, vynikajúce historické poznatky, ktoré si neustále rozširoval. Okrem toho mal jeden dar, ktorý nám ostatným chýbal. Hra na organ. Každé sprevádzanie bolo obohatené o nahliadnutie do útrob tohto vznešeného nástroja a ovenčené krátkou hudobnou ukážkou v jeho podaní. Ľudí si veľmi vážil. Z jeho úst nebolo počuť žiadne ohováranie, posmešky či negativizmus. Naopak, všade kde sa objavil sa snažil vniesť trochu radosti, povzbudenia, alebo aspoň povedať nejaký vtip.
Od jesene 2024 začal páter Gregor postupne chradnúť a pridávali sa mu ďalšie a ďalšie zdravotné komplikácie až si napokon musel vypočuť krutú diagnózu o zhubnom karcinóme. Od 25. novembra bol hospitalizovaný na onkologickej klinike Fakultnej nemocnice v Trnave. Napriek všetkej námahe lekárov a zdravotníckeho personálu sa priebeh jeho choroby nepodarilo zvrátiť. Postupne ostal pripútaný na lôžko a na prelome rokov bol premiestnený do zariadenia s opatrovateľskou službou, odkiaľ v pravidelných intervaloch putoval do nemocnice, aby pokračoval v liečbe. Aj počas svojho pobytu v zdravotníckych zariadeniach nestrácal nádej, vieru ani pastoračnú horlivosť. Hoci na lôžku, ale bol v pravidelnom spojení s ľuďmi Viac ako o svoj ťažký zdravotný stav sa zaujímal o ich ťažkosti, v ktorých im túžil byť nápomocný. Zaujímal sa o dianie v Šaštíne, prostredníctvom médií sledoval všetky podujatia v našej bazilike a duchovne sa s nami spájal v modlitbe. Pri každej návšteve o sebe hovoril iba toľko, čo vyžadovala slušnosť a vzápätí sa hneď opýtal: „A ty sa ako máš?“ alebo: „Čo je nové v Šaštíne? Čo vás zajtra čaká, aby som vám mohol pomôcť modlitbami?“
Posledné dni života nášho spolubrata Gregora boli naznačené ťažkým krížom bolesti a utrpenia. Aj to vydržal, lebo nechcel odísť bez rozlúčky. Počkal si postupne aj na svojich priateľov, spolubratov, mamu a najbližšiu rodinu. Takto napokon zmierený s Bohom, posilnený sviatosťami a sprevádzaný modlitbou spolubratov, krátko po 18.00 h. odovzdal svoju kňazskú a Bohu zasvätenú dušu Stvoriteľovi. Odišiel vo veku 38 rokov, po 19 rokoch rehoľnej profesie a po 12 rokoch v kňazskej službe, v piatok 14. februára. Odišiel v deň, keď vo všeobecnom liturgickom kalendári slávime sviatok Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Tak nádherný znak, On, ktorý podľa slov evanjelia zanechal všetko, otca aj matku a dokonca aj svoju otčinu, aby sa stal nástrojom v Božích rukách tu na Slovensku, práve v tento deň ukončil svoju pozemskú púť a vrhol sa do milosrdnej náruče Boha.
Nech mu Božia Matka, Sedembolestná Panna Mária, ktorú nadovšetko miloval a ktorej verne, v bielom habite slúžil, vyprosí milosť večného života a zavedie ho k svojmu synovi a nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi.
Odpočívaj v pokoji!
