Táto výstava, keďže ide o výstavu, ktorá uvažuje práve o tajomstve Sedembolestnej Matky, ktorá je centrom záujmu šaštínskych pútnikov, sa doteraz nachádza inštalovaná v priestoroch šaštínskej baziliky a na požiadanie ju môžete navštíviť kedzkoľvek. Je inštalovaná v priestoroch na prvom poschodí nad presbytériom baziliky vľavo. Cieľ výstavy z hľadiska evanjelizácie je vyjadrený nasledovným textom: Kiežby nikto nevstupoval do výstavného priestoru preto, aby obdivoval krásu Piet alebo umeleckú tvorivosť ich autorov. Prvoradý cieľ vašej návštevy tejto výstavy nech vychádza z prosby, aby Boh stvoril vo vás srdce čisté a daroval vám nového a pevného ducha (Ž 51, 12), ochotného spolucítiť s Matkou mŕtveho Syna, Vysloboditeľa svojho ľudu z hriechov (Mt 1, 21). Po uvedenom želaní nasleduje panelová diskusia alebo súkromna meditácia o siedmych bolestiach Panny Márie (rozjímania sú od Zoltána Schmidta, básne od Andreja Rajského) s odpoveďou na otázku: “Prečo nazývame matku Ježišovu Sedembolestnou?” Vieme, že prvočíslo sedem malo od najstarších dôb znakový význam. V náboženskom chápaní vyjadruje toto číslo plnosť a dokonalosť pojmu. V prípade Sedembolestnej Panny Márie rozumieme bolesť v zmysle jej úplnosti. Vystavované piety sú prevažne šaštínskeho typu z dreva, polychrómované, s plošnou rezbou, so sokolíkom alebo bez neho, s možnosťou zavesenia na stenu, neautorizované, až na niektoré, reprezentujú ľudové umenie na Slovensku. Výstave dominuje historická (slohová) pieta pravedpodobne od Víta Stadlera s rozmermi 94 x 67 x 30 cm. Návštevník múzea má možnosť vidieť cez obloky do presbytéria baziliky, vidieť takto zblízka milostivú pietu, ktorá sa tak vhodne zaraďuje do siedmych bolestí Panny Márie. Okraje tematických textov na paneloch jednotlivých bolestí matky Ježišovej sme vyplnili adekvátnymi reprodukciami diel umelcov svetového mena (Rubens, Roger van der Weyden, Tiziano, Mrkvička, van Dyck, Caravaggio, Andrea del Santo, Goes a neznámych autorov. Z našich umelcov spomenieme Pavla z Levoče a V. Hložníka). V závere Výstavy Sedembolestná vidíme fotografie z korunovania milostnej sochy Sedembolestnej Panny Márie z baziliky v Šaštíne pápežom Jánom Pavlom II počas jeho návštevy na Slovensku 1. júla 1995. V osobitnej vitríne sú dary Svätého Otca Panne Márii šaštínskej a omšové rúcho, v ktorom slúžil svätú omšu.

Doteraz posledná výstava, ktorá je ešte stále inštalovaná v priestoroch baziliky, je výstava “Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky”. Je inštalovaná v priestoroch na konci bazilikovej chodby. Aj túto výstavu si môžete kedykoľvek prezrieť, na požiadanie vám ju ukážeme. Takisto ako pri všetkých výstavach je možné zakúpiť si aj spri Tematické výstavy o panne Márii v mariologickom múzeu slovenskej národnej svätyne v Šaštíne – Strážach končia v zvelebovaní Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. S týmto cieľom kresťania v nadúcte (pokiaľ ide o úctu k anjelom a svätým) putujú k Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska. Veď Boh nás v Kristovi požehnal všetkým duchovným požehnaním. Aj kresťania velebia Boha Abrahámovho, Izákovho a Jakubovho. Jedine jemu sa v Duchu a pravde skrze Ježiša Krista, Božieho syna klaňajú. Preto výstava “Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky” je nevyhnutným záverom výstavnej činnosti kustóda múzea. Zahrňuje poznatky viacerých vedných odborov, ktoré súvisia s obsahom jednotlivých častí tejto tematickej výstavy. V priestore výstavy sám Ježiš Kristus zaujme rozum návštevníka a dá mu uvedomelejší postoj viery v Boha. Jednotlivé časti výstavy vyplynuli z kresťanskej vierouky pokiaľ ide o Ježiša Krista. Názvom výstavy dostávame odpoveď svätého Maxima na otázku, čo je jej cieľom. Svätec upozornil na tajomstvo Pavlovho výroku v tom zmysle, že je vždy nové. Nijaká myseľ ho nikdy nemôže pochopiť, a preto nestarne. Pre tých, čo po Ježišovi túžia, chce sa Kristus stále znovu rodiť duchovne. Stáva sa dieaťaťom a rastie úmerne s rozvojom ich čností. Zjavuje sa v takej miere, v akej je kto schopný prijať ho. V súvise s druhou časťou výstavy, hneď v úvode upozorňujem, že že som nemal úmysel nejakými zvrátenými náukami otravovať myseľ návštevníkov výstavy, ale parafrázovaním biblickej predstavy stvorenia sveta som chcel hypoteticky interpretovať azda aj iné možné okolnosti Božej tvoriteľskej činnosti. Veď vidíme, že všetko vzniká v množstve danej prirodzenosti svojho bytia vo svete. Preto uvažujeme aj o možnosti vzniku súčasného človeka rozumného z viacerých párov spoločenstva ľudského. Tak, ako sa o tom vyučuje na školách. Nie však ako o cirkevnej vieroučnej náuke. Tá kladie dôraz na Boha, ktorý stvoril svet z ničoho. Uvedenú domnienku môžeme opodstatniť deľbou práce, ktorou ľudia ľahšie zvládli drsné podmienky života na Zemi. Aj tak, že sa vedeli prispôsobiť k zmenám krajiny, ktorú im Boh dal na obývanie a zveľadenie. To je zmyslom každej práce, hoci ju ľudia pre jej námahu považujú za trest Boží pre neposlušnosť voči jeho prikázaniam. Kiež návštevníci tejto výstay oveľa lepším spôsobom poznávajú Ježiša, keď budú s nim jedno Telo Kristovo. Ich duše budú plné milosti nášho Pána Ježiša Krista. V Tele Kristovom budú žiť plným životom účasťou na živote Božom, so všetkými anjelmi a svätými. V tejto skutočnosti Ježišovej stálej prítomnosti medzi nami je zjavený Boží zámer, dobrota a láska Stvoriteľa sveta k stvoreniam. Aj jednota stvorenia v opravdivom Vrchole stvorenia, ktorým je Ježiš Kristus. Kiež sme s Ježišom na úteku do Božieho kráľovstva, ktoré k nám prišlo, keď Ježiš Božím Duchom vyhnal aj z nás zlých duchov. Zatiahnime s ním na hlbinu svojej mysle.