Táto trojhranná kaplnka stojí na mieste prvého zázraku Sedembolestnej. Keďv roku 1564 po hádke Imrich Cobor prinútil vystúpiť z koča svoju manželku Angelu Bakičovú, tá dala sľub Bolestnej Matke, že ak na jej orodovanie Boh zázračne vyrieši ich rodinné problémy, nechá zhotoviť sochu Sedembolestnej. Imrich Cobor oľutoval svoj skutok, vrátil sa pre manželku a požiadal ju o odpustenie. Angela nechala zhotoviť drevenú sochu Sedembolestnej Panny Márie a umiestnila ju na toto miesto.
V dobe náboženských nepokojov a hroziaceho tureckého nebezpečenstva preniesli v roku 1654 sochu do neďalekého Šaštínskeho hradu, kde bola takmer polstoročie v kaplnke sv. Imricha. Po jej opätovnom návrate na pôvodné miesto prichádzali sa sem veriaci modliť, predovšetkým v predvečer mariánskych sviatkov. Panna Mária zahŕňala na tomto mieste svojich ctiteľov nielen duchovnými milosťami, ale i telesnými uzdraveniami. Chýr o zázrakoch sa natoľko rozšíril, že sa o ich pôvod začala zaujímať i cirkevná vrchnosť. V roku 1732 vyhlásili sochu Sedembolestnej Panny Márie Šaštínskej za milostivú a dovolili k nej verejnú úctu. Krátko nato v roku 1736 sa začala stavba terajšej baziliky s kláštorom pavlínov, ktorým bola milostivá socha zverená do opatery. Dňa 15. augusta 1762 ostrihomský arcibiskup František Barkóci (1710 – 1765) za veľkej účasti veriacich a panovníčky Márie Terézie s rodinou preniesol milostivú sochu do chrámu na hlavný oltár. Terajšia socha Sedembolestnej, ktorá sa nachádza v trojhrannej kaplnke, je kópiou milostivej sochy.
V dobe náboženských nepokojov a hroziaceho tureckého nebezpečenstva preniesli v roku 1654 sochu do neďalekého Šaštínskeho hradu, kde bola takmer polstoročie v kaplnke sv. Imricha. Po jej opätovnom návrate na pôvodné miesto prichádzali sa sem veriaci modliť, predovšetkým v predvečer mariánskych sviatkov. Panna Mária zahŕňala na tomto mieste svojich ctiteľov nielen duchovnými milosťami, ale i telesnými uzdraveniami. Chýr o zázrakoch sa natoľko rozšíril, že sa o ich pôvod začala zaujímať i cirkevná vrchnosť. V roku 1732 vyhlásili sochu Sedembolestnej Panny Márie Šaštínskej za milostivú a dovolili k nej verejnú úctu. Krátko nato v roku 1736 sa začala stavba terajšej baziliky s kláštorom pavlínov, ktorým bola milostivá socha zverená do opatery. Dňa 15. augusta 1762 ostrihomský arcibiskup František Barkóci (1710 – 1765) za veľkej účasti veriacich a panovníčky Márie Terézie s rodinou preniesol milostivú sochu do chrámu na hlavný oltár. Terajšia socha Sedembolestnej, ktorá sa nachádza v trojhrannej kaplnke, je kópiou milostivej sochy.
