V Šaštíne existuje starobylá farnosť s pôvodne gotickým kostolom, zasväteným Povýšeniu svätého kríža na Šaštínskom námestí. Kostol bol neskôr prestavaný v barokovom slohu. V Šaštíne bol archidekanát. Keď narastal počet pútnikov miestny farár so svojimi kaplánmi nestačili pokryť potreby pútnikov na tomto pútnom mieste. Na výpomoc si pozývali bratov františkánov zo Skalice. Neskôr do Šaštína povolal Ostrihomský arcibiskup, bývalý Paulín pre potreby pútnikov Paulínov. Paulíni na tomto pútnom mieste postavili kostol a kláštor. Rehoľu Paulínov zrušil Jozef II. v roku 1786 a kláštor zoštátnil. Paulínsky kostol sa stal farským kostolom a kostol na námestí sa zmenil na sýpku. V kláštore len pár miestností bolo vyhradené fare. V ostatných priestoroch sídlila štátna lesná správa. 8. septembra 1924 prišli do Šaštína Saleziáni dona Bosca na pozvanie otcov biskupov a prevzali správu Šaštínskej farnosti. Saleziáni farský kostol elektrifikovali, obnovili zvony a dali postaviť nový organ. Po zrušení rehoľných společností totalitným režimom v roku 1950, kláštor zabralo ministerstvo vnútra a zriadilo si tu sklady. Farnosť spravovali diecézni kňazi, s krátkym prerušením v rokoch 1968 – 70, kedy ju spravovali Saleziáni dona Bosca. Po nežnej revolúcii spravujú farnosť opäť Saleziáni dona Bosca.