TEXT DEKRÉTU: 

„Slávna u Slovenského národa stojí svätyňa v Šaštíne, na území Apoštolskej administratúry Trnavskej, ku cti Preblahoslavenej Panny Márie Bolestnej. Svätyňu túto už vyše dvesto rokov vyhľadávajú veriaci pre nespočetné milosti, ktorých sa im tu dostáva. Akou láskou a akou zbožnosťou lpia Slováci k Bohorodičke, ktorú vzývajú ako „Sedembolestnú“ vysvitá aj z toho, že všade sa k jej úcte stavali kostoly, že pápež Benedikt XIII. v roku 1727 povolil úctu Sedembolestnej Panny Márie, napokon, že sa jej materinskému príhovoru pripisuje, že katolíci Slovenska boli ochránení od moru inoverectva a zachovaní v pravej viere.

Aby ani v týchto ťažkých časoch neutrpela jednota viery nijakej ujmy, na väčšie posilnenie viery otcov a nábožnosti z príležitosti dvestoročných radostných osláv úcty Sedembolestnej, arcipastieri Slovenska pokorne prosili Sv. Otca pápeža nášho Pia XI., aby dovolil katolíckym Slovákom v loretánskych litániach pridať zvláštne vzývanie ku cti Matky Bolestnej. Svätá Kongregácia obradov schvaľuje úmysel arcipastierov Slovenska a odporúčajúc ho, na základe svojich splnomocnení daných Sv. Otcom, tým spôsobom vyhovela ich žiadosti a prosbe, že dovolila v Loretánskych litániach po treťom vzývaní „Baránku Boží…“ pridať vzývanie: “Oroduj za nás, Panna Najbolestnejšia“, alebo „Matka Sedembolestná“, podľa schválených formúl s odpoveďou: „Aby sme boli hodní zasľúbení Kristových“ a so zodpovedajúcou modlitbou: „Nech sa primlúva za nás…“ atď., alebo „Bože, v ktorého umučení…“ atď., alebo aj inou odobrenou, len aby bola v tejto veci za súhlasu biskupov jednotnosť v diecézach Slovenska. Čomu nesmie prekážať nič protivného.

Dané v Ríme, u Sv. Kongregácie obradov dňa 22. apríla 1927.

+ Card. Vico, biskup portuenský, prefekt. Angelus Mariani, S.R.C. sekretár. S. 43/27.“