Bola som so sestrou v nemocnici a nemohla rozprávať. Nerozprávala dva dni. S každým komunikovala tak, že všetko písala na papier. Nie, že nechcela rozprávať, hlasivky mala v poriadku, ale mala blok v hlave, preto nerozprávala. Keď som za ňou prišla, napísala mi, že dôveruje Panne Márii Šaštínskej. Podstúpila vyšetrenie a potom sme boli spolu sami. Modlili sme sa ruženec k Sedembolestnej Panne Márii Šaštínskej. Ja som rozprávala modlitbu nahlas, ona počúvala. Asi v polovici modlitby prišla hlavná sestra a v tej chvíli moja sestra vyskočila a hovorí: "Ešte nie, ešte nie. Až za chviľku prídite." A sestrička jej povedala: "Ešte raz mi to povedz! Vyžeň ma ešte raz!" Vtej chvíli som si uvedomila, že rozpráva. Začala rozprávať pri modlitbe k Sedembolestnej Panne Márii Šaštínskej, ktorej dôveruje. Modlitbu sme sa domodlili. Bol to zázrak. Sľúbila so, že toto svedectvo zverejním. Ďakujem.