Radi by sme s manželom napísali svedectvo o sile a zázrakoch medailičky P. Márie. Prešli sme si ťažkou cestou, veľkou bolesťou a smútkom. Pochopí to azda len ten, kto si tým tiež sám prešiel. Bolo to množstvo trápenia, bolesti, sĺz, zlých dní, nocí a strachu z nenaplneného života. Často sme boli až zúfalí a veľmi smutní, uzatvárali sa pred svetom a trápili sa. Naším problémom bolo totiž to, že sme boli už 6 rokov po svadbe a stále sme nemali požehnané dieťatko.
Musíme napísať, že po zdravotnej stránke sme sa snažili urobiť max., čo sme mohli. Od najrôznejších vyšetrení, testov, zákrokov...Začali sme mať lepšiu životosprávu, objednali sme si vitamíny na podporu plodnosti, ktoré určite v značnej miere pomohli nášmu zdravot. stavu. Keď už po tejto stránke z kresťanského hľadiska nebolo možné urobiť viac a lekári nás len kŕmili tým, že nám ostáva len umelé oplodnenie, odmietali sme tomu uveriť a niečo také podstúpiť. Tlak okolia aj odborníkov bol dosť značný, ale my sme odolali a s veľkou dôverou sme hľadali v duchovnej stránke ešte väčšiu pomoc ako doteraz.
Objednali sme si medailičku sv. Dominika de Guzman, dostali sme stužku sv. Dominika Savia, modlili sme sa spoločne večer responzórium k sv. Dominikovi, požehnané veci nosili u seba, modlili sme sa ruženec, čítali z Biblie, modlili sa k rôznym svätým a vrúcne a verne prosili P. Boha, P. Ježiša a P. Máriu o vyslyšanie a požehnanie dieťatka. Navštívili sme aj 2x Medjugorje a tam sme P. Máriu prosili o vyslyšanie, posielali sme milodary na misie, baziliku...Bola za našu prosbu aj omša odslúžená a stále bábätko neprichádzalo. Čím dlhšie to trvalo, tým sme si viacej hovorili, že ďalší a ďalší mesiac to už predsa musí vyjsť, určite budeme vyslyšaní, že nie je predsa možné, aby sme zostali sami. Ostávala nám len táto nádej, viera, modlitby...
Potom bol r. 2014 vyhlásený ako rok P. Márie, rok zázrakov v Bazilike v Šaštíne. Chodili sme tam každý mesiac na sv. spoveď, častejšie na sv. omše a úpenlivo sme prosili o náš zázrak.
V jeden deň, som sa s kamarátkou rozprávala o smútku, ktorý prežívame a tá mi darovala posvätenú medailičku P. Márie. V tom čase, som ešte vôbec netušila históriu a iné okolnosti, ktoré sa medailičky týkali, jednoducho som poďakovala, zobrala si ju a začala som ju nosiť, aby som sa s P. Máriou cítila bezpečnejšie. Bolo to v júni r. 2014.
Pár mesiacov na to v našom kostole v Skalici vyhlásili, že sa naše mesto zapája do projektu putovania sochy P. Márie – kapličky, ktorá bude v prihlásených rodinách vždy týždeň a potom poputuje k ďalšej rodine. Veľmi nás to oslovilo a rozmýšľala som, že by som do toho chcela ísť. Popri tom v kostole rozdávali aj v obálke tieto medailičky, len v menšom prevedení, než som mala ja. Vtedy mi ešte vôbec nenapadlo, že je to tá istá medailička, ktorú nosím a mali sme túto maličkú odloženú doma v spálni.
Oslovila som napokon cca v novembri reh. sestru, že by sme sa chceli prihlásiť medzi rodiny a prijať P. Máriu u nás doma. Do mesiaca cca začiatkom decembra /bolo to okolo adventu/ sa mi ozvala pani, ktorá mala na starosti tieto rodiny a prihlasovanie. V ten deň sme definitívne vyjadrili áno, prihlasujeme sa a ideme do toho. Prijmeme kapličku a videli sme to ako ďalší krok byť bližšie k P. Márii a k vyslyšaniu našej túžby mať dieťatko.
Dňa 22. 12. sme s manželom boli na latinskej omši, ktorá sa u nás konala. Slová daného kňaza, čítanie a kázanie bolo ako stvorené pre nás. O neplodnej Alžbete, o tom, ako sa ľudia na nich pozerali, ako sa cítili a ako ju Pán požehnal. Tie slová boli také živé a silné, vedela som, že sú ako ušité pre nás..akoby sám pán hovoril k nám...A vtedy kňaz vyslovil pre mňa nezabudnuteľné 3 vety, ktoré sa mi vryli do duše, hlavy a ja som si ich odvtedy denne hovorila.
- Cez Vianoce sa dejú zázraky.
- Proste a dostanete.
- Bohu nie je nič nemožné.
Bol nový rok 5. 1. 2015 a ja som sa s manželom dočkala po 6 rokoch zúfania,snaženia, túžob a modlitieb nášho požehnania. Zistili sme, že čakáme bábätko, že sme boli vyslyšaní a požehnaní!!! Stal sa zázrak, skutočný zázrak! V marci k nám totižto prišla putovná kaplnka P. Márie a keď sme si s manželom začali čítať zázraky, informácie a všetko ohľadom medailičky, všetko to začalo do seba krásne zapadať a vtedy sme pochopili silu a moc, ktorú medailička a modlitby majú.
Nosila som vlastne 6 mesiacov medailičku P. Márie pri sebe v roku P. Márie, roku zázrakov P. Márie, modlili sme sa intenzívnejšie ruženec a modlitbu k Loretánskej P. Márii /popri iných modlitbách/ a vlastne do mesiaca od definitívneho nahlásenia sa, že sa chceme zapojiť do rodín, ktoré príjmu P. Máriu v svojom dome, do mesiaca od toho prihlásenia sa som ostala tehotná. Ako keby posledná bodka, posledný bod, ktorý sme mali s manželom v tom roku dokončiť, dotiahnuť a to sme urobili. A tak sa to stalo. V decembri tesne po latinskej omši som otehotnela a na ten nový rok /5. 1./ sme to zistili.
Nič nás nepresvedčí, že všetky tieto okolnosti, modlitby, prosby a naše utiekanie sa k viere s láskou a dôverou neboli zázrak. Bol to totižto ten najkrajší a najväčší zázrak a požehnanie v našich životoch a sme za to nesmierne vďační!!!
Budeme radi, ak naše svedectvo o pomoci medailičky P. Márie, pásika sv. Dominika de Guzman a stužky sv. Dominika Savia pomôže aj iným ľuďom. Kľudne môžete šíriť ďalej náš prípad ako nádej a víziu veľkej pomoci pre iné páry, ktoré túžia mať dieťatko a nedarí sa im aj niekoľko rokov.
Treba veriť, dôverovať a byť vytrvalí. Ak máte v okolí takýchto ľudí, budeme veľmi radi, ak Vám náš príbeh pomôže pri ich povzbudzovaní v nádeji, že sa dočkajú zázraku tak, ako my.
Ešte raz ďakujeme všetkým, ktorí začali šíriť medailičku P. Márie, ďakujeme ľuďom, vďaka ktorým sa k nám dostala. Teraz som v 8. mesiaci tehotenstva a z celého srdca prosíme o modlitby za šťastný pôrod a narodenie zdravého šikovného chlapčeka.
Ivona a Jozef
Pozn. Dnes sa už tešia Ivona a Jozef z krásného zdravého synčeka
