Bazilika bola nádherne vianočne vyzdobená. Pokúsila som sa niečo zachytiť na mobil, ale vidíte sami. Trasú sa mi ruky. Pre mňa to bol výlet, kedy som pocítila nežný dotyk neba, nedefinovateľne materinské privinutie a nežné položenie späť, na zem.

Boh je skutočne živý a pozná nás po mene! Otvorenie Roka Sedembolestnej nieslo v sebe veľkú duchovnú silu, ktorú bolo cítiť. Modlitba ľudu – zastúpenie celého národa. Jednoduchí, malí ľudia, muži, ženy, deti, bez rozdielu. …ľudia jednoducho oblečení, ale aj moderne. Dedinské starenky so širokými sukňami a šatkou na hlave, ale aj modernejšie, staršie ženy, oblečené v klasických flaušových kabátoch, s farebnou, štrikovanou baretkou na hlave. Otcovia. Niektorí stojaci vzpriamene, mužne, ale s pokorou v srdci, ktorú vonkajší svet nevidí, no aj ďalší, s dieťaťom na rukách. Boli tam i muži mladí, upravení, krásne oblečení a aj takí „rifloví“. Deti rôzneho veku, malinké v kočiariku, ale aj neposedné, či mrzuté alebo spiace. Zazrela som aj Rómov – mladý muž, úplne vzadu.

Zaujalo ma to. Nemusel a predsa. Keď prechádzal prostrednou uličkou s malou neposednou sestrou, pokľakol na koleno a prešiel na druhú stranu. A keď sa vracal, znova. Pokľakol a prešiel. Nemusel. Mnohí tak nerobia, len keď sú vpredu, blízko Bohostánku. Stáli tam i upracované ženy, mladé mamy, ale aj zvedavci vykukujúci, či je všetko, ako sa patrí. No i mýtnici schovaní za stĺpom …“Pane, nie som hoden…“. Došli aj klasickí omeškanci už dávno po úvodných obradoch, ale šťastní, s úsmevom na tvári a slovami v duchu vyslovenými: „Ach, chvála Bohu, stihli sme. Ešte stihneme aj prijímanie“.

Po svätej omši, keď už skoro nikto nevidel, pár duší šlo úplne dopredu k Bohostánku, dať si utrieť slzy. A s osobnou modlitbou ako kadidlom v rukách - kolenačky obišli hlavný oltár, každý podľa svojho času a impulzu Ducha Svätého, v tichu a skrytosti poza Bohostánok. Skrytému pozorovateľovi sa naskytol nádherný obraz svedectva dotyku živého Boha. Každý, ako začínal úkon ´chôdze po kolenách´, hlava sklonená. A keď ich pozorovateľ videl vychádzať, hľa, premena. Hlava mierne zdvihnutá, no s úsmevom plným nádeje na tvári. Vidíte. Rok Sedembolestnej bol zahájený celým národom. V bazilike bol zastúpený každý jeden človek tejto krajiny. Chtiac i nechtiac. Povzbudzujem Vás k návšteve nášho domova. Čaká nás tam Matka so Synom. Otvorené objatie dvoch, ktoré môžete uzavrieť svojou prítomnosťou, aby trojica vzťahu bola úplná. +Adriana